Inzulín a  metabolizmus – to dobré, aj to zlé

Na pravidelnej báze sa stretávame s rôznymi pojmami, ktorých význam v skutočnosti možno ani nepoznáme. Máme ich zafixované v nejakom kontexte a to je asi tak všetko. Exemplárnym príkladom je inzulín. Zrejme každý vie, že ide o nejakú látku a tá ma v tele určitú rolu a možno ste tento termín zachytili v súvislosti s cukrovkármi. Stačí to?

Inzulín totiž v metabolizme človeka zohráva veľmi významnú úlohu a každý, kto dbá o zdravú životosprávu, by o ňom mal mať aspoň základné poznatky. Viac v nasledujúcom texte.

Na úvod základné informácie

Na úvod niekoľko si pojem zadefinujme. Inzulín je tzv. peptidový hormón, ktorý sa tvorí v našej podžalúdkovej žľaze – pankrease. V ľudskom metabolizme je nezastupiteľný, predovšetkým vďaka skutočnosti, že dokáže premieňať glukózu (krvný cukor) z potravy na využiteľnú energiu. Tou zásobuje pečeň, tukové bunky či svalstvo.

Nechceme vás však nudiť ako na hodine biológie, poďme sa teda na veci pozrieť praktickejšou optikou.

Z už napísaného je zrejmé, že inzulín je pre správne fungovanie organizmu nevyhnutný. Čo sa ale môže stať, ak ho máme nedostatok? Prípadne priveľa? Ako sa to odrazí napríklad na aktívnom pohybe a aké kroky podniknúť pri jeho deficite?

Na tieto a ďalšie otázky si odpovieme v ďalej časti tohto článku.

Vysoké hladiny inzulínu sú zlé…

Iba v stručnosti si zopakujme, ako to funguje medzi inzulínom a glukózou. Tento vzťah je na pochopenie viacerých súvislostí kľúčový. Glukózu prijímame z potravy, ktorá obsahuje sacharidy a následne sa šíri krvným obehom nášho tela. Ak je všetko v poriadku, tak inzulín vyšle signál pečeni, svalstvu a tukovým bunkám, aby si z krvi „zobrali“ energiu práve vo forme glukózy. Tento proces nás nabíja a umožňuje nám fungovať, podávať adekvátne fyzické a psychické výkony.

Zvýšený príjem sacharidov (predovšetkým tých jednoduchých) má za následok aj intenzívnejšiu produkciu inzulínu. Ten potrebuje viazať veľké množstvá krvného cukru a tak vzniká kvantum energie. To znie fajn, či? Opak je však pravdou.

Ak máme energie z glukózy (a teda glukózy samotnej) priveľa, začne sa nám ukladať do zásob. Tukových zásob. To má, pochopiteľne, negatívne následky. Ak sa to deje dlhodobo, tak predovšetkým v podobe nárastu telesnej hmotnosti, neustálemu hladu, zníženiu funkcionality niektorých orgánov a podobne.

… rovnako, ako pri jeho nedostatku

Problém však nastáva, aj ak máme inzulínu v tele málo (v podžalúdkovej žľaze sa ho tvorí nedostatok, prípadne ho neprodukuje vôbec). Človek je v takomto prípade cukrovkárom, teda diabetikom, čo je diagnóza, ktorý má na normálne fungovanie veľký vplyv. Rozlišujeme dva druhy tejto choroby:

  • diabetes 1. typu – zriedkavejší, je charakteristická nedostatočnou produkciou inzulínu v pankrease, ľudia s týmto ochorením si ho musia dennodenne pichať

  • diabetes 2. typu – častejší typ, v tomto prípade telo nedokáže s inzulínom efektívne pracovať a je voči nemu do istej miery rezistentné a nedokáže prostredníctvom neho efektívne viazať glukózu a produkovať energiu

Rady na záver

Žiaľ, jedinou možnosťou v prípade nedostatku inzulínu je jeho dennodenný príjem. Ak si však človek na nový režim dokáže zvyknúť, nerobí mu problém prispôsobiť tomu aj svoju životosprávu a cvičenie. Je však rozumné v takomto prípade sa o špecifikách poradiť s lekárom.

Aký záver nám teda z napísaného vyplýva? Zlý je aj dlhodobo privysoký obsah inzulínu, aj jeho deficit či absencia. Ideálna je teda, prirodzene, normálna (rozumej funkčná) hodnota tohto hormónu v tele. Ak netrpíte na cukrovku, dá sa to dosiahnuť viacerými spôsobmi. Tu je zopár tých najefektívnejších:

  • obmedzte príjem jednoduchých sacharidov a potravín s vysokým glykemickým indexom

  • dajte si lekársky odmerať hladiny glukózy a inzulínu v krvi

  • nefajčite, nekonzumujte alkohol vo zvýšenej miere

  • dbajte na aktívny pohyb

  • nechajte si nutričným špecialistom, prípadne trénerom, zostaviť jedálniček a pohybový režim

Zdieľať článok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *